Suchý humor v mokrom Londýne

Z denníka naivných cestovateľov..

LODÝN – deň 1 

Anglická kuchyňa, anglické počasie a anglický humor.


Pred každou cestou sa opýtam googlu, čo máme jesť. Teda čo stojí za to ochutnať, čo je typické, čo neobvyklé, lebo veď chuťové poháriky majú tiež svoju pamäť a spolu s ostatnými zážitkami vytvoria nezabudnuteľnú spomienku na dané miesto.
Google vraví, že mäso, mäso a ešte raz mäso. Najlepšie trhané alebo pomleté. Potom ešte anglické raňajky, slaninka, vajíčka a koláč – mäsový a to je tak asi všetko. Vraj anglickú kuchyňu nemáme podceňovať. Nech vyzerá akokoľvek. 


Prichádzame do typického “pabu”, kde má polovica osadenstva ryšavé vlasy. Hlučná vrava je prerušovaná zanietenými výkrikmi fanúšikov rugby a priestor je už vianočne vyzdobený, hoci je začiatok novembra. Priamy prenos na obrazovkách sledujú takmer všetci. Veeeľmi vášnivo. Usadíme sa a čakáme. Na čašníka, avšak márne. Vraj si treba ísť objednať ku baru, hneď aj zaplatiť a nadiktovať číslo stola, aby vedeli, kam jedlo a pitie doniesť. Lebo je tu rušno a oni nemajú prehľad. Pohár piva stojí cca 5 libier. pohár vína 6, ale voda z vodovodu, ktorá je tu ku môjmu podivu pitná, tak tá je grátis. To asi ako bolestné na záver, keď si ňou pri konečnom účte ovlažíte suché pery a zistíte, že na Slovensku to ešte stále nie je také zlé.

Tento fakt nám potvrdí aj jeden tmavý Lýbijec, sediaci na sude pred barom. Ukrýva sa tu pred dažďom, pod strieškou pre fajčiarov. Lámanou angličtinou nám vysvetľuje, že tu žiť nechce, ale domov sa vrátiť nemôže. Že sú tam nepokoje a že máme byť rady, že nemusíme žiť v Londýne. Lebo tu je smutno. A draho a mokro a chladno. Že má hrozné depresie, lebo tu nesvieti slnko. Na líci má jazvu, v očiach slzy a pri odchode si vypýta jednu cigaretu, ktorú je v daždi len ťažko zapáliť.

Asi tak ťažko ako zjesť hranolky poliate octom. Vraj ho tu tí angličania lejú všade. Aj na chipsy, na zemiaky, na hranolky, na mäso, na hráškovú kašu, ktorá inak nemá žiadnu chuť. Kamoška ma ubezpečuje, aby som to vyskúšala. že je to fajn, lebo ten ocot je tu iný, taký jemnejší. Prikyvuje povzbudivo blonďavou hlavou. Nie – nie je. Je octovo octový a nepochopiteľne anglický. Začínam rozumieť tomu, prečo sa tu toľko ľudí tvári kyslo. Prvý večer rozprestierame dáždniky a pomedzi dav na Oxford street sa predierame k najbližšej zastávke metra. Stále prší. Je čas ísť spať, čakajú nás ešte celé dva dni a celá kopa starých tehličkových domov. Tie ja rada a Londýn ich rád, zdá sa, tiež 🙂

LONDÝN – deň 2

Chronicky známe pamiatky. Nech môžeme svedomiu uľaviť, že sme za ten krátky čas stihli všetko školopovinné: buckinghamsky palác, Westminister abbey, London eye, Tower bridge. Kedysi som z toho tuším maturovala. Ach a Big Ben. Ten sa práve rekonštruuje, takže sme videli len lešenie. Ale bolo krásne. Anglické. Kládli ho zľava – som si istá. A telefónne búdky – červené, policajtov so smiešnymi helmami, poschodové autobusy a vychýrenú londýnsku uhorku. Tak. Deň dva v duchu povinnej jazdy by bol úplne dokonalý, nebyť nečakaných slávnosti stého výročia konca prvej svetovej vojny. Takže hlava na hlave a pol mesta uzavretého v mene akéhosi makového pochodu. Ale aj tak to stálo za to. Viac ako len prstom na mape, či za známku na maturách. Veni – vidi – vici. A žiaden dážď. Len modrá obloha na truc celému Anglicku.

Buckingham Palace

LONDÝN – deň 3

Londýn hrá všetkými farbami.
Ak som niečo v tomto meste postrádala, okrem dobrého jedla a temperamentu, tak to boli farby. Tehličková oranžovohnedá jednotná architektúra moje anglické chute síce nasýtila, vniesla kus harmónie a súrodosti do metropolitnej multikultúry, no predsa ma po dvoch dňoch tak trochu unudila. Tak som sa znova opýtala môjho kamoša googlu, kde v Londýne hľadať farby. A trochu umenia, nie však akademického, trebárs punkového. Nesputaného ducha týchto ohraničených ostrovov britských. Odpoveďou bol jednoznačne Camden. Gýčové obchodíky s farebnými fasádami, magnetkami a tovaru všehodruhu pre kúpichtivých turistov. Takisto štvrť piercingových a tetovacich štúdii. Štvrť, kde bývalé kráľovské stajne dnes hosťujú všakovaké stánky umelcov, handmade tvorcov a iných čudákov + foodstánkov všetkých chutí. Za vcelku normálne ceny. Niečo ako menší Nowy Targ. Ale štýlovejší a originálny. Voňavý, pestrofarebný, veselý a tentokrát čarovne anglický. Aj kráľovnú sme tam našli. Aj nám kývala. Z výkladu. Hneď v štyroch kusoch a v rôznych farbách. Jedna so psom, ktorý slušne stál a čakal, kým jej výsosť urodzene pozdraví všetkých okoloidúcich.

LONDÝN – deň 3 a 3/4

Keď sa trepeš cez celý Londýn na nástupište King’s Cross, aby si na čísle 9 a 3/4 našiel iba obchodík s prútikmi, plyšovými Hedvigami a stenu s atrapou napol zasunutého vozíka do tehlovej steny, kde ťa za pár libier odfotí personál v šáliku Chrabromilu. Tak som si aspoň v duchu “avada kedavra” zašveholila s prútikom v ruke. A tisíc hrmených k tomu. Libier.

Nech žije filmový priemysel, kapitalizmus a večné dieťa v každom z nás!

Nie som náročná, v podstate ma na cestách naivne očarí takmer všetko. Aj preto mohol Londýn splniť moje očakávania do poslednej bodky. Na cestách ich veľa nemávam. Len dobre doletieť, byť zdravá, nechať oči otvorené a tak trochu neskrachovať, aby sme mohli ísť ešte niekam inam. Čím skôr, tým lepšie 😉

Good bye London! ..has been pleasure for us to meet you.. 

PS: Už viem, prečo je anglický humor suchý.
       Lebo všetko ostatné je tu mokré (hoci nám počasie doprialo aj pár minút slniečka 😉

Camden Town

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s