Návod na originálny darček

„Naozaj existujeme len vtedy, keď nás niekto vníma. Najväčší dar, ktorý môžeme niekomu dať, je skutočne toho druhého vnímať.“ —  Bruno Ferrero

Obdarovať človeka pre mňa neznamená niečo kúpiť a potom to v ten správny dátum odovzdať. To ani náhodou. Darčeky by sa nemali dávať, lebo sa to patrí. Ale pre to, že nás TO teší. Darovať. Urobiť radosť druhej osobe. Dať jej pocítiť, že je pre nás vzácna. Výnimočná. Cenná. Že ona sama – tá dotyčná osoba – je vlastne naším darom. V opačnom prípade, mám dávne podozrenie, že to ten “obdarovaný” človek aj tak nejako vycíti. To prázdno zabalené do pozlátka. Možno do úsmevu.

Teda aspoň ja to tak mám. A poviem Vám, nie je to bohviečo 🙂

Ako vzniká vzácny dar?

Aby ste vedeli, táto téma ku mne v týchto dňoch neprišla náhodne. V našej rodine totiž začína “sviatková sezóna”. Presne na Halloween. Deň pred dušičkami, 31. októbra má môj tato narodeniny, čím u nás spúšťa lavínu nekonečného, jesenno – zimného oslavovania, kedy majú členovia našej rodiny rad-za-radom, takmer obtýždeň, nejaký sviatok. Tak sa stretávame. Pospolito obedujeme a gratulujeme si, zdieľame zážitky z predošlých mesiacov a odovzdávame si aj dary.

Vymyslieť tie, priatelia, v hustom časovom slede, zvládnuť ich finančne, fyzicky aj psychicky tak, aby boli vzácnymi, tak to je Vám niekedy riadna fuška 😉

Z osobných skúseností som Vám pripravila malý návod. Na darček. Na trošku originálnejší a osobnejší, než aký kúpite v obchode. Pre mňa tu platia vždy 4 zlaté pravidlá

  1. Darček ušitý na mieru
  2. Hodnotu darčeka neurčuje jeho cena
  3. Na obale tentokrát záleží
  4. Akt odovzdávania

Malé dary priateľstvo upevňujú, veľké ho ohrozujú.“ —  Oscar Wilde

Darček šitý na mieru

Čo darovať človeku, ktorému nič hmotné nechýba? Síce nemá helikoptéru, ani letné sídlo v Karibiku, nemá najnovší model auta ani telefónu, no vlastne po nich ani netúži. A keď sa ho opýtate, čo by tak rád, len mykne plecom, usmeje sa a povie Vám, že má všetko. Že jemu len zdravie, pokoj v rodine a nech sme všetci šťastní a spokojní. Nech sme “na poriadku”.

Ja byť na poriadku, veru niekde v hĺbke duše, túžim azda celý život. Aj sa mi to z času načas darí. Ale inak, je táto veta vlastne príčinou celého môjho blogu. Dlho som hľadala vhodný názov, ako zastrešiť všetko, čo mám rada, čo rada robím, o čom rada píšem, o čo sa rada delím. Ako obsiahnuť na jedno miesto všetko, čo ma teší, čo ma inšpiruje. Veď sa to u mňa stále strieda, je to tak trochu rôznorodé a jediný spoločný menovateľ je ten, že mi to prináša radosť. A pokoj v duši. A že vlastne to tatove “byť na poriadku” je celé o tom. Mať spokojnú dušu. Zahojiť ju, držať ju zdravú a v rovnováhe. No a zakaždým, keď sa rovnováha naruší, dostať ju naspäť. Mať na ňu balzam. Alebo aj niekoľko 😉

Hodnota darčeka nespočíva v jeho cene

Po našich som zdelila radosť spoznávať, cestovať, objavovať svet. Takže viac, ako čosi hmotné, je pre nás zážitok. A ten sa dá tiež darovať. Dokonca aj zabaliť.

S Jurom sme sa teda zhodli, že darujeme letenky. Najlepšie je to asi cez Pelikan.sk, (nie, toto nie je platená reklama, len skúsenosti 🙂 kde si viete vzhľad darčekového poukazu aj sami zvoliť, tak trochu ho personalizovať, pripísať tam venovanie a na konci to vytlačiť: https://www.pelikan.sk/sk/darcekove-poukazky/navrh

Obdarovaný tak dostane vlastne úplnú voľnosť a slobodu sám si zvoliť dátum odletu aj destináciu. My sme mu tam však schválne šuchli obrázok Londýna, lebo sa ma už opakovane naň pýtal. Na TEN Londýn, pred ktorým má tato akýsi neznámy rešpekt, či čo.

Tak sme mu ku poukazu pridali ešte sprievodcu touto britskou metropolou, jednu knižku, o ktorej si myslím, že by ho mohla zaujať a “vualá”, môžeme prejsť k baleniu.

Na obale záleží

Obal z môjho pohľadu tvoria maličkosti. Malé drobnosti, ktoré musia oku lahodiť. Hlavne tomu môjmu :))) A potom také moje úchylnosti, aby bol, napríklad, ten obal recyklovateľný. Použiteľný aj inak, než len na pár minút, či sekúnd a potom putujúci do koša.

Takže ďalej už len bez slov, alebo aspoň stručne, prehľadne obrazovo.

DIY jednoduché darčekové balenie

MATERIÁL:

  • kartónová krabica
  • čipka (z Rumunskej Oradey – veľmi vzácny úlovok v malom obchodíku pri rieke)
  • nožnice
  • lepidlo
  • tavná pištol
  • tlačiareň
  • kancelársky papier
  • skalpel
  • orezávacia podložka (nech si stôl nedokrájate)
Odstrihneme zo vzácnej čipky toľko, aby mala presah cca 2 cm z jednej aj druhej strany. Presahy potom zahneme dovnútra a prilepíme ich tavnou pištoľou o vnútornú stranu zatváracieho veka krabice. Čipka má dekorovať vlastne vrch. Zbytočne čipkou neplytváme 🙂

„Keď človek nič nežiada, má zo všetkého darček.“ —  Erich Maria Remarque”

Akt odovzdávania

By mal prebehnúť čo najúprimnejšie. Najsrdečnejšie. Ako sa vraví – z “očú do očú”. Ako vravím ja – zo srdca do srdca. Je dovolené pri tom kľudne koktať, hapkať, chichúňať sa, ale hovoriť to, čo máte ozaj na srdci. Nech ten človek cíti, že je to o ňom. Že je to pre neho.

Krásne jesenné dni, priatelia. A hlavne krásne obdarúvacie momenty. Nech stoja za to, nech sú pamätné.

Idem ja ešte ďalšie balenia vymýšľať, lebo dnes má narodeniny Jurko, o týždeň babka, potom mama, Kačena a ďalších kopec mojich blízkych duší..

ach jo.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s