Malé modré radosti

Pri svojej práci mám doskladňovanie látok na týždennom poriadku. V LucLac však pracujeme hlavne s elastickými látkami, takže ľan medzi mojimi pracovnými “povinnosťami” nemám. Mám ho však v oku, padol mi tam už dávnejšie, pri potulkách v bubulákove, a to hneď v dvoch odtieňoch. Tak som neodolala, po metri objednala z každého. Že veď vyskúšame čosi. Je úplne jedno čo, aj keby som to len nalepiť na stenu mala, z takého odtieňa musí byť všetko úžasné!

Zvončeky a škorica

Pre bežných smrteľníkov hnedá a modrá. Odtiene vynechám, hoci ja tieto názvy úplne milujem. Každý odtieň by mal mať ten svoj. Hlavne v našom fachu, keď si s kolegyňou voláme, ktorý a kam použiť. Vtedy je vcelku zábava. Šafran, kurkuma, horčica, slniečková, zlatá a narcisová. Toľko odtieňov máme v jednej polici a aj nám sa občas stane, že sa neporozumieme. Teda nie hneď na prvý pokus.

http://images.ctfassets.net/3s5io6mnxfqz/1JuXh32QVC83RIpDDmj7S1/fe0e6247d5fecb8f6e221abe1771d6d1/AdobeStock_172563501.jpeg

Na našich chlapov to s odtieňmi radšej neskúšame vôbec. Je to žltá a hotovo. A tento najnovší ľanový úlovok je skrátka modrý a hnedý. Podľa toho môjho (chlapa). A ja hnedú predsa nemám rada, hľadí na mňa podozrievavo. Že škorica je niečo úplne iné, to sa radšej ani nepokúšam vysvetliť. Skúšala som to celé roky pri mojom otcovi – mission impossible. Je víkend, a so mnou to už zas začína “šiť”.

Jeden meter stačí

Veruže stačí. Meter látky na dva dni zábavy je úplne dosť. Do týchto sto centimetrov látky sa mi (zatiaľ) vpratal jeden obal na zápisník ako darček pre kamošku na narodeniny, jedna čelenka a 9 srdiečok, ktorých osud ešte nie je spečatený. Veď tak presne, ako to so srdciami býva. Hlavne keď ich máte pokope viacero, že?

Kto na fotke nájde brucho? 😀

Aj upratovačky chcú byť “CHIC”

Milujem čelenky, len moja hlava ich akosi nechce držať. Jej tvar ,skrátka, čelenky s gumičkou vôbec nepodporuje, kľudne ich vystreľuje do priestoru. Celkom vážne, či doma alebo na verejnosti. Skúšala som to po dobrom aj po zlom, no nijako to nešlo. Až kým kamoška nedoniesla na fotenie ukradnuvšiu čelenku svojej dcéry. Vo vnútri s drôtom, vážení!

Vyskúšala som a nastal zlom: už žiadne napätie, žiadne gumičky a strieľania. Dokonca môžem hlavou pohnúť, hoci mám na nej čelenku. Aj hore aj dolu, aj áno a nie môžem ľubovoľne komunikovať. Aj neverbálne!

V lete sme robili nový plot na záhrade. A ostalo kopec drôtu. Ohybného, viazacieho. To bude čeleniek! Ako moja známa povedala: “To sú také tie, čo nosia upratovačky, že?” A ja dnes viem, že kľudne môžu, lebo táto z hlavy nespadne. Ani im, ba ani mne. Hoci by som aj záchody v nej čistila. Bárs dva naraz!

Na dnes toľko. Z reportu modrého. Budem sa hlásiť aj do budúcna, lebo silno trénujem stroj najnovší. Môj jediný, nepracovný, súkromný, čisto na zábavu, relax, také to očistné tvorenie pivničné, ktoré slúži ako balzam na dušu. Kde sa môžem “zašiť” sama so sebou, so svojimi náladami, myšlienkami, pocitmi a srdiečkami. Dolu v pivnici, s mojim ľanom metrovým. Ale už došiel, tak snáď ešte srdcia dokončím a potom zas niečo objednám. V nejakom poetickom odtieni, z materiálu, ktorý mi je tak trochu cudzí, no predsa sa priťahujeme 😀

Do tvorenia priatelia, nech je to čokoľvek, čo Vašej duši lahodí. Lebo len šťastné duše môžu šťastie zdielať a šíriť 😉

Lucia

PS: Opisovať presné postupy som lenivá a príliš zbrklá. Za pochodu ich mením, tak len ťažko to viem zachytiť. Preto len takto obrazovo. Možno pomôžu.

Srdiečka pozošívané, výplňou starého vankúša vypchaté, niektoré maľované. A obal na zápisník.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s