Že neviete, aké to sú a nikdy ste o nich nepočuli? Nevadí. Ja tiež nie. Predtým. Bude to asi preto, že sme ich tak nazvali – ja moja babka – dobrých pár rokov dozadu. Krátko potom, ako ich na „koštúfku“ doniesla moja Katuška. Z Betliara, od svojej mamky. Tak sa ocitli u nás na stole. Zemiakové pirohy neuvarené vo vode, ale vyprážané v oleji. So slaninkou a plnené bryndzou. Bohovsky chutné a bohovsky ťažké. Na žalúdok aj svedomie.
Tak ma minule napadlo ich zveganizovať. Odľahčiť a pritom im zachovať nielen ich oridži názov, ale aj tú chrumkavosť a chutnosť. A vraj sa podarilo. Aj podľa babky, ktorej som ich odniesla ochutnať. Dokonca si recept pýtala, že odteraz už len tieto. Pre chuť aj pre zdravie 😉
A tu je recept:
Zemiaky v šupke uvaríme v osolenej vode. Keď po pichnutí vidličkou usúdime, že sú už mäkké, zlejeme ich, a keď vychladnú, ošúpeme ich a popučíme na kašu. Zmiešame s múkou a vypracujeme cesto tak, aby sa dalo vaľkať. To znamená nelepilo sa, ale zas nebolo tvrdé. Také akurát. 😛 Vyvaľkáme ho a pohárom povykrajujeme krúžky, ktoré budeme plniť plnkou.
Na plnku potrebujeme najemno nakrájanú cibuľku. Tú si speníme na oleji, popražíme do zlatohneda, pridáme nadrobno nakrájané šampiňóny, soľ, kôpor, cesnak a korenie. (kto chce, môže kľudne ešte pridať trocha cukru, kurkumy a červenej papriky pre ešte výraznejšiu chuť) Dobre premiešame a pod pokrievkou varíme cca 10 minút na miernom ohni. Potom pridáme vidličkou popučené biele tofu, opäť premiešame a varíme ešte 5 minút. Zmes necháme vychladnúť a naplníme ňou pirohy.
Buď ich robíme polkruhové (1 krúžok cesta prehnutý napolovicu = 1 piroh) alebo okrúhle (2 krúžky cesta dáme na seba a medzi ne ide plnka) Ja som dnes robila okrúhle.
Na panvici rozpálime olej a pirohy v ňom z oboch strán opražíme.
Na záver môžeme dozdobiť kôprom, kyslou smotanou (kokosovou z Lidla napríklad) alebo popraženou strúhankou so soľou (namiesto slaninky)
Dobrú chuť 😉
Viac receptov a fotiek nájdete na mojom FB a IG účte 😉
https://www.facebook.com/veganxperiment
balzam na dušu 