IngK – budem sa učiť celý život

Vojsť do predajnej galérie IngK je ako vojsť do krajiny zázrakov. Takej tej rozprávkovej krajiny za zrkadlom, kde sa mieša každodenný život s manéžou, kde sa Alica chystá odseknúť ozrutnému drakovi hlavu, alebo to už možno aj urobila, a teraz si len spokojne vykračuje ulicou odetá do všetkých farieb sveta. So značnou dávkou odvahy, drzosti, nonšalantnosti a detskej radosti si píska. Jej krok je ľahký, tanečný a pritom istý. Profesionálny a technicky prepracovaný. Ak pri pohľade na ňu niekto zdvihne obočie, tak to nebude preto, že ju nechápe, ale preto, že v týchto končinách také čosi ešte nevidel. A pritom ju má (ako pocit) uloženú v srdci už od mala. To je pre mňa značka Ingrid Kakodyovej, do ktorej som sa zaľúbila už pred vyše 11 rokmi. Na furt.

Vtedy som si od nej kúpila dve mikiny, ktoré, kamkoľvek som obliekla, všade šírili dobrú náladu. Ak by som mala povedať, čo ju charakterizuje najviac, tak sú to megaveľké kapucne, ohromné svetre, kvety, pásiky, riflovina v každej podobe a výrazné farby dúhy. Veľmi výrazné! A to je niečo, čo keď dáte dokopy, tak Vám vyjde značka IngK. Tieto veci sú moja úchylka a každý, kto ma pozná už nejaký ten pátek, vie, že nutne mi táto Ingrid z Levíc musí brknať na moju tak trochu mexickú dušu so sklonmi k občasnej výstrednosti. Takej latentnej, povedzme, keďže sa mieša aj s mojou sociálnou fóbiou a značnou dávkou introvertnosti. 😛

Moje druhé (odvážne ja) si jedného dňa dovolilo navrhnúť Ingridke spoluprácu. A dostať tak príležitosť opýtať sa jej viac. Na tento jej rozprávkový svet, ktorý podľa môjho názoru, nie je vôbec typicko slovenský. Ani mainstreamový. Ale veľmi osobný, hravý, farebný a úprimný. Mne pre všetko toto hrozne blízky a oduševnelý.

Okrem vášne pre farby máme s Ingou spoločnú aj obľubu v bodkách a pásikoch, tak som sa rozhodla v rámci fotenia prichystať k jej veciam naše bodkované tričká z kolekcie SIMPLE a nové tričko Friends z môjho projektu VeganXperiment, ktoré len nedávno uzrelo svetlo sveta.

Už minule som písala, že ja tieto spolupráce nikdy nemám dopredu vymyslené. Nikdy neviem, ako tieto fotostorky budú vyzerať. Koncept mi napadne až bezprostredne po tom, ako otvorím krabicu s vecami a nacítim si ich. Ste mali vidieť, keď som rozbalila volánovú suknicu, ktorú mi Inga poslala. Všetky žily v mojom tele sa roztancovali, Flamenco spolu s Věrou bílou už hralo v hlave znelku a ja v duchu vykrikovala „Olé“ až za hranice okresu, ktoré som inak prekročiť nemohla. Fotostory musela nutne korešpondovať s týmto pocitom. Trocha rozprávky, trocha horkokrvnosti, trocha hravosti a v zmysle hesla „neberte sa vážne“, ktoré je tak trochu mojím mottom, vznikla táto séria fotiek, z ktorej sa veľmi teším.

Sukňa z dielne IngK a naše tričko z autorskej látky GILIAN

A aby som Vám ešte Ingu a jej tvorbu príbližila viac, položila som jej hneď niekoľko osobných otázok.

Nech sa páči 😉

Inguška, idem sa ťa rovno pýtať. Úplne otvorene a zhurta:

Koľko máš rokov? (pýtam sa to preto, lebo z tvojej tvorby ide toľko energie, toľko hravosti, toľko nevinnosti a detskej radosti, aby som potvrdila, že vek je len číslo a že vždy, ale VŽDY ide o mindset!)

Mám 42 rokov.

Ja som sa o tebe dočítala, že u Vás sa toto majstrovstvo dedí, že šiť ťa naučila tvoja stará mama, ktorá bola krajčírka. Potom si návrhárstvo aj študovala, neskôr učila. Čo ale ovplyvnilo najviac práve smer, ktorým si sa vydala?

Áno potvrdzujem, informácie máš správne, tvorbe sa venujem asi od mojich 3 rokov. Čmárala som si stále. Všade, kde sa dalo. U nás bolo vždy dostatok papiera, ktorý som počmárala svojimi detskými kresbami. Potom, samozrejme, ihla, niť, látky, nožnice, tie nemohli chýbať. Moja starká bola krajčírka, veľmi pekne kreslila, tiež jej ocino bol krajčír. Zdedila som od nich úžasnú zručnosť. Starej mame som už ako dieťa asistovala. Potom neskôr, v dospelosti, keď si ona šila zákazky a ja som šila popri nej. Pozorovala som jej šijaci šlapací stroj značky Minerva. Zošívala úžasné veci. Niekedy som potočila koliesko – horné i dolné – aj vtedy, keď som nemala. Starkej to raz prišilo prst, tak sa ma snažila dostať do bezpečnej zóny na tvorenie.. 🙂 Musím povedať, že som bola veľmi živé dieťa.

Potrebovala som zamestnať svoju myseľ – látky, ihly, kreslenie, maľovanie, hačkovanie, štrikovanie, množstvo remeselných techník. V prvom ročníku na základnej školy, na hodine matematiky, mi triedna učiteľka, p. Chlebová, vyhodila zošiť, do ktorého som si kreslila, von oknom. Matematika ma veľmi nebrala. 😛 Bol to jeden z osudových momentov, kedy si triedna učiteľka zavolala mojich rodičov do školy a navrhla im, aby ma prihlásili na ZUŠ-ku. Urobili dobre – naučilo ma to oddeliť detskú fantáziu od školských povinností. Po ZUŠ som šla na Súkromnú Strednú priemyselnú školu odevnú vo Zvolene – odbor navrhovanie a modelovanie odevov. Po ukončení ma to zavialo učiť na Strednú umeleckú školu v Leviciach. Bola som majsterka, učila som žiakov šiť  – učebné i maturitné odbory. Po dvoch rokoch som sa prihlásila na vysokú školu – Trenčiansku Univerzitu v Trenčíne – odbor materiálové inžinierstvo so zameraním na textilnú a odevnú výrobu, Až tu som spojila umenie s technickými predmetmi a zistila, že všetko spolu súvisí. Všetko – čmáranie, šitie, mechanika, fyzika, chémia i matematika. Možno to na prvý pohľad znie desivo, ale v konečnom dôsledku je to veľmi dôležité. Teraz sa na každý kúsok látky pozerám rentgenovymi očami a vidím niekedy i to, čo vidieť nemám 🙂

Nevadí to však. Vôbec. Všetko je tak, ako má byť.  Najviac ma ovplyvnil život. To, čím si človek prechádza, ide si za svojím. Vždy som vedela, že nikdy sa nechcem venovať ničomu inému, iba tvoreniu a svojej značke. Som veľmi vďačná za toto všetko. Cením si všetkých ľudí, ktorí patria do môjho života. A to bez výnimiek. Vytesali zo mňa osobnosť, ktorou som teraz. Aj keď sa im to (aj mne) možno veľakrát nepáčilo. Všetko ma to posilnilo. Rokmi sa človek naučí, pochopí veci, ktorým v minulosti nerozumel. Neznamená to však, že človek sa potom zastaví. Naopak. Stále sa učíme.

Budem sa učiť celý život , vždy si idem za svojim vysnívaným cieľom a viem, že, sen sa stane skutočnosťou. Život nám určuje poradie. Niekedy si myslíme, že teraz je tá správna doba, no nie je. To si veru myslíme len my. Všetko vždy príde v ten správny čas, nič netreba urýchľovať, treba to nechať, nech to ide samé. Hlavné je, že to nestojí. Trpezlivo a s vierou dosiahneme čokoľvek, čo si želáme. Len je potrebné veriť 🙂

Tvoje modely sú na naše pomery odvážne, výrazné. Pútajúce pohľady. Mne sa tvoja tvorba od začiatku zdala pre naše Slovensko „priveľká“. Respektíve sa mi táto krajina zdá pre tvoju tvorbu „primalá“. Sú tvoji zákazníci zo zahraničia, alebo predávaš vyslovene miestnym?

Výrobky IngK sa nosia na všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Afriky – tam sme sa ešte nedostali.

Keby si mala jednou alebo pár vetami opísať značku IngK a jej filozofiu, ako by to vyzeralo? Niečo ako slogan značky, jej motto..

Značka IngK : Láska vo svojej podstate je duchovný oheň.

Čo je pre teba v tvojom živote vášeň?

Vášeň to je láska je zo všetkých vášni najsilnejšia. Zároveň útočí na hlavu, srdce i telo. Vášeň je ako základ domu, no a postaviť domček na dobrých základoch, to je v živote najviac .

Keby si mala čarovný prútik, ktorý by plnil priania jedným švihnutím, aké profesné priania by si si ním okamžite splnila?

Tak toto viem úplne presne. Chcela by som svoj textilný závod/ateliér. Tam sa realizovalo všetko: výroba materiálov, farbenie, šitie.. Bola by som úplne sebestatčná od začiatku po koniec. Výsledkom by boli čisté originály IngK. 

Ak by si mala dať na základe svojich skúseností s vlastným podnikaním ľuďom tri rady, aké by to boli?

1. TRPEZLIVOSŤ, 2. VÁŠEŇ,  3.LÁSKA – všetky tieto tri veci spolu súvisia. Je to základ – celok, ktorý je najdôležitejší. Keď ti toto chýba, ani nepodnikaj! 

Ktoré dielka IngK sú tvoje najobľúbenejšie a prečo?

Nemám najobľúbenejšie, všetky ľúbim rovnako, ja nikdy neviem čo idem robiť ďalší týždeň (samozrejme, okrem objednávok) Vždy sa riadim podľa momentálneho cítenia a podľa toho vznikajú aj moje výrobky. Pravidelne, každý piatok, pridávam novinky.

Ako ťa zasiahla “korona”, čo ti vzala, čo naopak priniesla?

Pravdupovediac  na COVID tému sa nerada rozprávam, pre mňa akoby nebola…., vôbec si ju nevšímam, idem si svoje. Mám svoje ružové okuliare a pozerám sa vpred…. 🙂

Celú našu spoluprácu sme mali pôvodne naplánovanú na február, kedy ešte tuhlo, mrzlo, snežilo. A súčasťou mala byť aj súťaž o túto megačiapku spod Inguškiných rúk, len akosi som sa dostala do časového sklzu a už tu máme apríl. Ten ešte sem tam snehom postraší, no na čiapky to už asi nie je. Mám však dobrú správu. Určite chcete vyhrať túto vec, pretože o pár mesiacov tu máme zimu zas 😛

Pre súťaž o túto origo čiapku sledujte v najbližšej dobe náš instagram

A kde Ingridkinu tvorbu nájdete?

E-shop: www.ingk.sk

Alebo má obchodík aj na sashe.sk

A instagram

Fotila Jessica Gubalová

Postprodukcia a úprava fotiek LucLac

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s